od martin1 » 18 led 2018 10:57
Vrátim sa ku včerajšiemu príspevku. Nedá sa len jednoducho zovšeobecňovať svoje skúsenosti na všetkých. Dám príklad, keby sme sa pýtali jedného človeka, či pôjde volit a koho. "Pôjdem, Zemana." To neznamená, že bude 100% účasť a všetci budú voliť Zemana. To ani neznamená, že bude 50% účasť a 50% bude voliť Zemana. Z toho sa nedá vyvodiť nič všeobecne, iba to, že daný človek bude voliť Zemana. Ak by toto tvrdil Jelínek, znamenalo by to iba, že jemu to asi pomáha.
Tak ako na predvolebné prieskumy je potrebná dostatočná vzorka, správny dotazník a správne štatistické metódy na vyhodnotenie, tak aj na overenie účinku liečby, či iných postupov je tiež potrebná príslušná vzorka ľudí, správne premyslená štúdia a dobrá štatistika, aby sa získala štatistická významnosť. Tento údaj sa vypočítava a je prítomný vo vedeckých štúdiach zverejnených v karentovaných časopisoch. Tak napr. spomínaná biologická liečba, interferony, preukázala v klinických skúškach asi 37% účinnosť. To povedia aj v RS centrách. Ak sa na to inak pozrieme je fakticky na 63% neúčinná. Avšak placebo pri týchto skúškach dosahovalo cca 34% úspešnosť. Rozdiel medzi interferónmi a placebom je tak púhych 3%??? Len to, že si ľudia myslia, že dostávajú účinnú liečbu má účinok porovnateľný s interferónmi. Ak by takto sporná bola zmena stravy, nikto by ju neuznal. A všeobecne, placebo sa pri skúškach ohľadom RS celkovo drží na 33%, takže zohráva dôležitú úlohu.
Táto veda nie je o 100 percentách úspešnosti. Nič tu nefunguje na 100%. Tiež sa nedá povedať konkrétnemu človeku, že jemu to zaúčinkuje. Zároveň je to skladačka a je treba viacero výskumov, ktoré potvrdzujú, či vyvracajú. Žiaden z týchto výskumov zároveň nie je definitívnym dôkazom, či vyvrátením. Jednotlivé výskumy majú rôznu váhu, nižšiu majú klinické skúšky s placebom, vyšǐu metaanalýzy, ktoré zovšeobecnia výsledky viacerých skúšok s nižšou váhou.
To že by bol rozvoj RSky len náhodou nezodpovedá vedeckým zisteniam. To by sa vo výskumoch prejavilo. Lenže výskumy ukazujú opak, rôzne prístupy majú isté percentá úspešnosti.
Tak Jelínek tiež nie je o 100 percentách. Sám uvádza, že štatistika uvádza zlepšenie cez 20% (nielen stabilizáciu ochorenia, ale zlepšenie stavu), ale to znamená, že niektorí sú na tom lepšie, iní horšie. Jelínek však dal z vedeckých štúdií dokopy ucelený systém odporúčaní, ktoré tak ašpirujú na program sekundárnej prevencie. Sekundárna prevencia je úplne bežný medicínsky postup pri množstve iných ochorení, ako vysoký tlak, infarkt, cukrovka atď. Pre RS neexistuje, pretože sa hlavný výskum orientuje hlavne na lieky a vplyv ostatných faktorov sa skúma iba postranne, v malom, na univerzitách, klinikách a pod.. Možno práve preto, že sa na výsledkoch nedá zarobiť?
Výsledky výskumov môžu byť často protirečivé a je treba odbornú zdatnosť ich posúdiť, laik z toho môže byť zmätený. Spomeniem príklad nedávnej severskej štúdie omega3. Sledovali lézie na MR a porovnávali s placebom. Nezistili žiadne zlepšenie. Aj tu sa v diskusiách niektorí často odkazovali na ňu ako na dôkaz, že omega3 nefungujú. Jelinek so svojim odborným zázemím si však dokázal všimnúť chybu. Jednak dávali omega3 v nízkych dávkach. Ale čo dávali placebo skupine? To je len v kratkosti poznamenané, že dostávail olej, ktorý (to už výskumný tím nepísal) je však bohatý na omega6. Ten sa už v 80tych rokoch ukázal, že má v nízkych dávkach pozitívny vplyv na RS. Výskumníci tak urobili zlý záver. V podstate preukázali, že omega3 v nízkych dávkach nie sú lepšie ako omega6. Pritom vplyv omega3 sa ukazuje vo vysokých dávkach.
Ak by Jelinek uvádzal svoju osobnú skúsenosť a myslel si, že to musí pomôcť každému, nebol by presvedčivý. (Tak skôr postupuje dr.Wahlsová, ktorá je priekopníčkou svojho názoru a málo sa opiera o existujúci výskum). Nedá sa spoliehať na osobné skúsenosti kohokoľvek, pretože mu chýba štatistická významnosť. Jelínek dal dokopy vedecké štúdie, čo mu umožnili jeho skúsenosti vedeckého pracovníka na univerzite. Len na jeho stránkach, hlavne v časti MS Encyklopédia, sú stovky odkazov.
Inak, od roku 1999 sleduje ľudí, ktorí sa zúčastňuju jeho stretnutí a vyhodnocuje ich výsledky. Dokladujú, že jeho odporúčania majú úspešnosť. Samozrejme nie na 100% - nie u každého. Vyššie šance majú tí, ktorí urobia zmeny na začiatku ochorenia, ktorí majú slabší priebeh a pod. Lieky sú potrebné u tých u koho sekundárna prevencia nedostatočne účinkuje. Na tom nie je nič špeciálne a samozrejme to nepopiera význam sekundárnej prevencie.